Sú konštelácie psychoterapeutické metódy?
Niektorí označujú konštelácie za psychoterapeutické metódy, s čím jeho zakladateľ Bert Hellinger nikdy nesúhlasil. To, čo sa mu podarilo vytvoriť, bolo niečo jedinečné. Nie je to psychoterapeutická metóda, ale životná pomôcka, ktorá môže otvoriť cestu k naplnenému a šťastnému životu pre každého.

Každý z nás je súčasťou rodinného systému, s ktorým je hlboko spojený silnými emocionálnymi putami. Akékoľvek problémy, traumatické zážitky alebo duševné trápenie jedného člena sa teda prenášajú aj na iných členov, a to dokonca aj v tom prípade, ak o nich nikomu nepovie. Ak tieto trápenia neboli ukončené, vyplakané, dosmútené, hnev nebol uvoľnený, vina nebola prijatá, tak nasledujúce generácie, často nevedome, budú niesť pocity viny za problémy, ktoré im nepatria, a to spôsobuje v ich životoch ich vlastné ťažkosti. Tieto „zdedené“ ťažkosti sa neriešia v rovine v ktorej nastali, v koreňoch, ale nabaľujú sa a odovzdávajú sa ďalším generáciám. V mnohých rodinách sú rôzne tabu témy, o ktorých sa nehovorí za žiadnych okolností. Ale to, o čom sa mlčí, neprestane existovať. všetko má svoje dôsledky. Nejde o to, či sa nám chce alebo nechce toto bremeno prevziať. Rodové bremená, traumy musia byť ukončené, uvoľnené, aby sila rodu nebola oslabená. Rodina je len taká silná, akou silou disponuje ten najslabší jedinec.
„Trápenia sa budú prenášať rodovými líniami dovtedy, kým niekto nebude pripravený ich otvoriť, precítiť, uzdraviť a nechať odísť.“
Rodinné konštelácie nám umožňujú náhľad na rodové udalosti, kde vidíme viac, ako len osud jedného človeka. Objavujú a uvoľňujú nepriaznivo pôsobiace skryté väzby v rodine, kolektíve a vzťahu. Pomáhajú získať vlastný náhľad do hĺbky medziľudských vzťahov a priviesť harmóniu do systému. Obnovujú lásku, úctu, porozumenie a dávajú každému členovi miesto, ktoré mu v rodinnom systéme a spoločnosti patrí. Konštelácie harmonizujú vzťahy a uvoľňujú tok energie. Prinášajú zmeny do života nielen tomu, komu sa konštelácia stavia, ale aj ostatným členom systému.
Aby sa predišlo nedorozumeniam, ktoré vznikajú z prekladu pojmu "rodinné konštelácie" a zmätku s predchádzajúcimi psychoterapeutickými metódami, Sophie Hellinger sa v roku 2020 rozhodla ponechať slovo "rodinné konštelácie" nepreložené vo všetkých jazykoch ako technický termín pre pôvodné Hellingerove rodinné konštelácie - analogické s "Gestaltovou terapiou" Fritza Pearla.
Veľa terapeutov a facilatátorov si vytvára vlastné odnože tejto metódy. Niektorí sa zameriavajú viac na mystickosť tejto metódy, niektorí zas popierajú určité fenomény originálnych Hellingerových konštelácii. Hellingera niektorí dokonca nazývajú kontroverzným, pretože originálne Hellingerové konštelácie sa neprispôsobujú, skôr odporujú, trendom populárnym posledných pár rokov.
Pôvodný konštelačný Hellingerov prístup bol založený na predpoklade, že človek sa môže slobodne rozvíjať len vtedy, ak je správne zaradený do systému svojej rodiny, kde má každý to miesto, ktoré mu náleží. Willfried Nelles, jeho najznámejší žiak, obohatil tento prístup o proces vnútorného dospievania. Podľa neho vnútorne dospejeme len vtedy, ak sa oddelíme od rodičov a jediná možnosť ako to urobiť, je prijať ich takých, akí sú a boli a prijať všetko, čo sa stalo, vrátane svojej roly v tom. Zdôrazňuje, že život nemá spiatočku a že človek nemusí preberať od svojich predkov všetky traumy, zvyky a rodinné tradície. Tvrdí, že nie je nutné zaplietať sa do minulosti, pretože život nás prirodzene volá vpred.
Aby človek mohol ísť dopredu, nepotrebuje zmeniť a vyčistiť svoju minulosť, ani minulosť svojich predkov. Stačí, ak ju prijme so všetkým tak, ako sa to stalo. Toto prijatie dodá človeku obrovskú silu ísť ďalej. Netreba pýtať, prečo sa to deje, ale ako z toho von.
Ako to v praxi funguje?
Po krátkom rozhovore s facilitátorom konštelácií (rozhovor môže byť úplne anonymný, bez účasti ostatných účastníkov) sa určí téma konštelácií, podľa toho, čo ťaží klienta na srdci, čo by chcel vo svojom živote zmeniť. Klient vyberie zástupcov, ktorí budú jeho, jeho rodinný systém alebo problém reprezentovať a intuitívne ich rozmiestni do priestoru. Zástupcovia vyjadrujú svoje postoje a pocity, ktoré z daného rozmiestnenia vnímajú. Pomocou krátkych vzájomných intervencií, oslobodzovacích viet, či rituálov (napr. poklona, požehnanie) si celok, za pomoci facilitátora, hľadá lepšie, zdravšie usporiadanie.
Katarzia v konštelácii sa často udeje iba prostredníctvom pravdivého pomenovania situácie. Ľudia často žijú vo vlastnej, obmedzenej perspektíve problému a nie sú schopní vidieť väčšie súvislosti, alebo uvidieť uhol pohľadu druhej strany. Konštelácie v tomto ponúkajú celostnejší náhľad. Nesústredia sa na zmenu situácie, ale na prijatie reality a vytvorenie zdravšieho vzťahu k nej. Konštelácia nesľubuje zázraky, ktoré sa udejú cez noc. Aj keď som niektorých takých konštelácia bola súčasťou.
Konštelácie samé o sebe mnohokrát stačia na to, aby ste zaznamenali vo svojom živote zmeny – nájdenie jednoduchého riešenia v situácii, ktorá bola neprehľadná, zmenené správanie členov vašej rodiny, ustúpenie fyzických symptómov a pod. Niekedy však konštelácie skôr ukazujú cestu, ktorou sa je potrebné vydať, alebo jasne poukazujú na vlastnosti či kvality, ktoré si potrebujete sami osvojiť, aby ste sa z daných situácií či okolností dostali. Systemické a rodinné konštelácie, ako metódu osobného rozvoja, môžu vtedy vhodne dopĺňať individuálne stretnutia, alebo workshopy na špecifické témy.
Konštelácie rada prirovnávam k cibuli. Odtrhneme jednu šupku, poplačeme si. Ale zároveň sa priblížime k tomu jadru, k tomu skutočnému problému. Niektoré šupky idú ľahšie, niektoré sú ako prirastené. Niektorým to šúpanie trvá mesiace, niektorým roky, niekto sa uspokojí len s jednou odlúpenou šupkou. Ale to je absolútne v poriadku. Aj jedna odlúpená šupka, nás posunie bližšie k uvoľneniu/ rozuzleniu/ zaceleniu starých rodových tráum a tým sa kvalita nášho žitia posúva o úroveň vyššie.