Spojenie, ktoré nikdy nekončí.

Cítili ste niekedy, že nie ste sami? Že vo chvíľach neistoty akoby pri vás stáli neviditeľní sprievodcovia? Naši predkovia sú s nami hlbšie, než si uvedomujeme.

Sú v našich črtách, v spôsobe, akým sa usmievame, v slovách, ktoré používame, v príbehoch, ktoré si rozprávame. Nesú v sebe našu minulosť a môžu byť aj našimi sprievodcami do budúcnosti.

Naši predkovia sú s nami hlbšie, než si uvedomujeme.

Rodinné konštelácie nám pomáhajú odhaliť, aké neviditeľné putá nás spájajú s generáciami pred nami. Niekedy nesieme bremená, ktoré nie sú naše – opakujúce sa vzorce, bolesti či strachy, ktoré sa odovzdávajú v tichosti, cez krv a pamäť rodu. Keď ich rozpoznáme a prijmeme, môžeme sa oslobodiť a vytvoriť si vlastnú cestu.

Jedným zo spôsobov, ako si uctiť predkov, je vytvorenie domáceho oltára. Nejde o náboženský úkon, ale o priestor pre spomienky, vďačnosť a prepojenie. Malý stolík v rohu alebo polica, či nočný stolík na to úplne postačia. Miesto, ktoré bude patriť iba vám a vašim predkom. Plastové kahance ani okázalé vence nie sú potrebné. Určite však nájdete doma predmety, ktoré patrili vašim blízkym. Dobre poslúži aj fotografia či staré listy. Ak nič také nemáte, postačí sviečka alebo kameň, ktorý pre vás nesie význam. Pridajte sviečku. O tej sa hovorí, že je mostom medzi svetmi. Pri každom zapálení môžete požiadať o vedenie, ochranu, alebo len ticho spomínať.

Oltár je potrebné aj udržiavať. Je to miesto dynamické, rovnako ako spojenie s vašimi predkami. Sviečku, či kvet vymeniť, predmety občas oprášiť. Keď sa na chvíľu zastavíme a obrátime sa k svojim koreňom, môžeme cítiť ich prítomnosť v každej bunke tela. Nie sme sami. Sme pokračovaním tých, ktorí prišli pred nami, a jedného dňa sa aj my staneme predkami pre ďalšie generácie. A možno práve náš oltár bude pre nich svetlom v ich vlastnej ceste.

Alexandra Alexander