Evolúcia by nebola možná bez mutácie.Prečo gény mutujú?

Genetické mutácie zahŕňajú trvalé preskupovanie genetického kódu osoby. Keď sa tento kód zmení, zmení sa spôsob, akým proteíny vykonávajú svoju prácu. Tieto proteíny poskytujú štruktúru, funkciu a reguláciu našim tkanivám a orgánom.

Čo teda spôsobuje tieto mutácie? Dve veci: chyby počas replikácie buniek a vplyvy prostredia. Naše bunky neustále replikujú svoju DNA, aby nahradili staré alebo poškodené bunky. Počas tohto procesu sa dvojvláknová DNA oddelí a každý reťazec sa skopíruje, aby vytvoril nový dvojvláknový.

Najčastejšou mutáciou je, keď sa zmení jedno "písmeno" v kóde. Niekedy je toto písmeno, základňa, vynechané. Inokedy mutácia vloží „písmeno“. V mnohých prípadoch tieto zmeny nespôsobujú žiadne problémy, zatiaľ čo inokedy môžu byť genetické mutácie život ohrozujúce alebo prinajmenšom vážne život ovplyvňujúce. K dnešnému dňu vedci objavili viac ako 7 000 genetických porúch.

Genetické mutácie zahŕňajú trvalé preskupovanie genetického kódu osoby.

Environmentálne faktory zohrávajú významnú úlohu pri mutáciách. Vonkajšie fyzikálne činitele, najmä žiarenie, sú silné mutagény. Chemické látky zavádzajú ďalší rozmer vonkajších mutácií. Niektoré chemikálie, napodobňujú nukleotidy a môžu byť omylom začlenené do DNA, čo vedie k nesprávnemu párovaniu v nasledujúcich replikačných cykloch. Mutácie však môžu byť spôsobené aj environmentálnymi nepriateľmi akými sú tabak a ultrafialové svetlo. A samozrejme nezabudneme ani na biologické činitele, ako sú vírusy, ktoré dokážu integrovať svoju DNA do genómu hostiteľa, a to vedie k mutáciám.

Približne raz za každých 100 miliónov replikácií sa vyskytne chyba, ktorá potenciálne vedie ku genetickej mutácii. Určite sa môžeme utešiť touto štatistikou, ako aj skutočnosťou, že naša DNA sa dokáže dobre opraviť, keď dôjde k mutáciám.

Genetické mutácie sú však aj nástrojom, pomocou ktorého príroda pridáva do života nové variácie. Ak mutácie vedú k výhodným vlastnostiam, prenášajú sa z generácie na generáciu a môžu sa šíriť v celej populácii druhu. Evolúcia by jednoducho nebola možná bez mutácií, ktoré sa objavujú znova a znova, aby tvorom udelili nové schopnosti prežitia.

Vezmime si napríklad ľudí. Asi pred 12 000 rokmi mal jediný človek mutáciu, ktorá mu poskytla neuveriteľnú schopnosť tráviť mlieko od kravy. Dnes, vďaka tejto mutácií, prežije obrovské množstvo detí, ktoré nemajú možnosť prijímať materské mlieko.

Niektoré výskumy ukázali, že ľudia s ryšavými vlasmi majú vyššiu toleranciu voči bodavej bolesti a koreneným jedlám. Je pravdepodobne dobré, že môžu znášať aj bolesť, pretože rovnaká génová mutácia spôsobuje, že menej reagujú na anestetiká, ktoré sa vstrekujú pod kožu.

Modrookí ľudia majú pravdepodobne jediného spoločného predka, ktorý mal genetickú mutáciu pred 10 000 až 6 000 rokmi.

Vedci sa domnievajú, že ľudia, ktorí sa cítia úplne nabití energiou už po štyroch hodinách spánku, majú špecifickú genetickú mutáciu.

Downov syndróm je najčastejšou chromozómovou abnormalitou, ktorá postihuje 1 zo 180 detí.

MÔŽEME ZMENIŤ NAŠE GÉNY?

Ľudské telo je úžasný stroj, ktorý robí množstvo vecí. Umožňuje nám vymyslieť a potom stavať vesmírne lode, ktoré môžu cestovať do vzdialených končín slnečnej sústavy. Umožňuje nám voňať ružu alebo bežať maratón. Môžeme robiť tieto veci a ešte oveľa viac, pretože naše telá sú tvorené biliónmi špecializovaných buniek, ktoré dostávajú svoje pochodové príkazy z DNA – našich génov. Genetici si mysleli, že ľudia sú odkázaní na gény, ktoré nám dali naši rodičia. Teraz vieme, že ich môžeme zmeniť bez toho, aby sme zmenili sekvenciu DNA. Tento náhľad dal vzniknúť novej vede – epigenetike, ktorá sa taktiež venuje genetickým prenosom traumatických skúseností a ich dopadom na ďalšie pokolenia.

Alexandra Alexander