Klasika, ktorá desí...
- Alexandra
- Aug 2, 2024
- 2 minút čítania
Tento názov som si požičala z úspešného slovenského krimi podcastu Vražedné psyché.
Veľmi výstižný názov k téme tohto blogu.
Pravdepodobne ste nikdy nepočuli o ukrajinskom, teraz ruskom, meste Rostov nad Donom. Neslávne preslávené mesto. Desivé a zároveň záhadné a z dôvodov, ktoré veda, náboženstvo ani okultizmus nedokážu uspokojivo vysvetliť, sa toto rušné riečne prístavné mesto stalo rodiskom mimoriadne vysokého počtu psychopatických sériových vrahov a sadistických násilníkov. Za posledné roky bolo v tejto oblasti chytených viac ako dvadsaťdeväť viacnásobných vrahov a násilníkov, čím sa Rostov - mesto s 1,5 miliónmi obyvateľov - stalo hlavným mestom sériových vrahov na svete. O tom najznámejšom ste pravdepodobne počuli. Andrej Čikatilo, prezývaný aj Rostovský mäsiar. Beštiálny vrah a kanibal, ktorý pripravil o život 56 ľudí.
Ak vás zaujíma, aké ohavností tento jedinec napáchal, môžete si napríklad pozrieť film z HBO produkcie - Občan X alebo vypočuť podcast Vražedné psyché – Klasika, ktorá desí. Nebudem opisovať zvrátenosťami, ktoré tento jedinec spáchal, ale radšej vám priblížim sociálne a rodinné prostredie, z ktorého pochádzal a možné epigenetické vysvetlenia.
V rodinných konšteláciách sa venujeme traumám, podedených od našich predkov približne až do siedmej generácii. Sociálne prostredie je veľkých faktorom formovania tráum nielen u jednotlivca ale aj celej generácie. Ako smetisko, ktoré sa zasype zemou a vyrastie na ňom nová tráva, tak si aj my nesieme skúsenosti a zážitky našich predkov, ktoré sa stanú našou súčasťou. Molekulárne zvyšky sa pevne držia našej genetickej výbavy a s nimi sa dedia aj psychologické a behaviorálne tendencie k určitému správaniu. Čomu boli vystavení predkovia tohto jedinca za posledných 200 rokov (približne 7 generácií) a aké molekulárne „jazvy“ v DNA zanechali svojim potomkom? To presne nevieme. Z dostupných zdrojov vám však môžem priblížiť, čomu čelili jeho rodičia pár rokov pred jeho narodením.
Zhlboka sa nadýchnite, zavrite oči a predstavte si, ak sa to vôbec dá....
Ste muž. Vašou úlohou je postarať sa o svoju rodinu. No nemôžete. Ste roľníkom, no čo si vypestujete, alebo dochováte, vám násilne odoberú policajti. Postavíte sa im, budete zastrelený alebo odvlečený. Ako živiteľ a ochranca rodiny ste zlyhal...
Ste mladá matka, čo žije počas najväčšieho hladomoru na Ukrajine . Menu na celý deň predstavuje polievka z popadaných listov a, ak máte šťastie, aj zopár uvarených červíkov A jeden deň váš štvorročný syn zmizne. Ste celá bez seba, lebo sú vám známe prípady kanibalizmu v susedstve. A u susedov sa varí...
Počas hladomoru na Ukrajine v rokoch 1931-1934 zomrelo takmer 4 milióny ľudí. Policajné archívy obsahujú viaceré opisy prípadov kanibalizmu. Bol Chikatilov brat naozaj jeho obeťou, alebo ho tým jeho matka len strašila, sa už nedozvieme. On to však udával ako jeden z traumatizujúcich zážitkov detstva .
Dokázali ste si niečo takéto vôbec predstaviť? Ako matke štvorročného syna mnou veru všeličo prechádzalo. Beznádej, absolútny stav teroru, hnev, ktorý sa vystupňoval až do nenávisti. Aké emócie to vyvolalo u vás?
Alexandra Alexander
Zdroje:
