Ovplyvňuje meno vašu životnú cestu?

Meno je naša vizitka, reprezentuje nás po celý život. Tak dôležité a popritom jeho nositeľ má takmer minimálnu možnosť o voľbe. O našom mene je rozhodnuté ešte pred našim narodením. A niekedy aj niekoľko rokov pred počatím. Koľko ľudí je však spokojných so svojím menom? V súčasnosti je legislatívna možnosť zmeny krstného mena, ale koľko ľudí sa k tomu naozaj podujme?

Rodičia tak robia jedno z prvých veľmi dôležitých rozhodnutí. Bude to klasické meno v našom kalendári, alebo zvolia zvučné zahraničné mená? Možno ste počuli výraz „nomen omen“, z latinčiny  voľne prekladané ako meno = charakteristika. To, ako bude potomok pomenovaný, sa s ním bude ťahať už po celý život.

Málokto si uvedomuje, aké dôležité je vybrať to správne meno.

Málokto si uvedomuje, aké dôležité je vybrať to správne meno. A čo to vôbec „správne“ znamená. Dané meno formuje základ našej identity. Prvá identifikujúca otázka je vždy: Ako sa voláš? Meno nesie v sebe energiu, ktorá môže posúvať vpred, ale taktiež môže ťažiť, priam až zatláčať nositeľa. Postavte sa pred zrkadlo a vyslovte nahlas vaše meno. Najprv krstné. Ako sa pritom cítite? Kto sa na vás pozerá zo zrkadla? Veľmi ľahké cvičenie, no dozvedieť sa môžete viac, ako by ste čakali.  Zopakujte s vašim priezviskom. Dodalo vám energiu, alebo je na obťaž?

V konšteláciach často pracujem s ľuďmi, ktorí nesú osud niekoho iného. Všimla som si, že často je to človek, ktorého krstné meno nesú. V minulosti bolo zaužívané pomenovať potomkov po predkoch alebo vážených osobách na znak úcty. Tento rok som sa hlbšie venovala môjmu rodostromu. Strávila nespočetné noci lúštením cirkevných matrík. Oprášila latinčinu a zistila, že angličtina mi je na nič. Čo ma veľakrát až zarazilo, bolo množstvo opakovaní mien. Ak sa rodičia rozhodli (dobrovoľne- nedobrovoľne), že prvý syn (náročky nepíšem že prvorodený) bude napríklad Ján, tak to meno dávali každému mužskému potomkovi im narodeným. Takže ak prvorodený Ján po pár mesiacoch zomrel, druhorodený syn bol pomenovaný Ján. Keď zomrel aj ten (úmrtnosť detí do 6 rokov v 18.-19.storočí bola viac ako 50%), tak nasledujúci syn bol Ján. Môžete hádať, ako sa volal ďalší syn, ak zomrel aj Ján číslo tri. Toto zistenie ma dosť zaťažilo. Ján I, Ján II, Ján III akoby ani nikdy neexistovali. Predstavte si, že vaši rodičia mali niekoľko ďalších nositeľov vášho mena a všetci zomreli pred vami. Aké pocity to vo vás vyvolalo? Cítili by ste sa plnohodnotným, či len ako náhrada niekoho?

Na Slovensku zatiaľ nie je povolené „vymyslieť“ krstné meno. V USA sa predstavivosti medze nekladú. Millionaire, Chardoney, Limoncello nie sú vôbec neobvyklé.

Na Slovensku sme tradičnejší, ale vo vytváraní tráum prenesením mena nezaostávame. Dieťa pomenované podľa svokry, s ktorou matka dieťaťa nemá dobrý vzťah, ale nemá na výber. Alebo dieťa pomenované podľa prvej lásky jedného z partnerov, či podľa brata, ktorý zomrel tragickou smrťou? Veru, takýchto nositeľov mena poznám ja. A ich životy sú menom veľmi poznačené.

Kto ma poznáte, viete, že aj ja mám netradičné meno. Alexandra. Svoje meno mám rada, som s ním stotožnená. Pomenovaná som po otcovi môjho otca, pretože on mal s ním vrúcny vzťah a obdivoval ho. Matka môjho otca by svoj vzťah k manželovi nenazvala veru vrúcnym. A tak ma už výber môjho mena postavil do odmietavej roli voči mojej babke. Realizácia tohto mi trvala 40+ rokov.

To však nerobí moje meno netradičné. Je to moje priezvisko. Raz mi jedna kartárka povedala (rok 2011), že sa vydám za človeka s rovnakým menom. Zdalo sa mi to veľmi zábavné a nemožné. Pár rokov na to som stretla, podotýkam dátum 27.2 (v slovenskom kalendári meno Alexander), s mojím nastávajúcim. Priezvisko Alexander. Vôbec som tomu nevenovala pozornosť, až kým asi po troch stretnutiach mi iba mimochodom neoznámil, že jeho manželka nemusí mať jeho priezvisko. Že to nie je dôležité. A to bol ten aha moment pre mňa. A rozhodne aj haha moment.

S priezviskami je to niekedy ešte ťažšie. Určujú našu genealogickú identitu. Priraďujú nás k našim predkom. V našich patriarchálnych spoločnostiach žena preberá vydajom meno manžela a taktiež deti, ktoré on uzná za legitímne, nesú jeho priezvisko. V niektorých kultúrach sa ešte aj dnes očakáva od ženy porodenie syna, ktorý ponesie priezvisko otca a zachová tým rod. Veľa otcov súhlasí s legitimáciou ich detí ale odmietajú legitimáciu vzťahu s matkou ich spoločných detí. Prečo sa tak správajú a prečo k tomu matky ich potomkov pristúpia, to je už na iný blog...

Možno vás nikdy nenapadlo zisťovať, kto alebo prečo vám dané meno vybral, alebo odkiaľ je vaše rodné priezvisko. Ak ešte máte príležitosť, opýtajte sa vašich rodičov, starých rodičov. Máte príležitosť sa dozvedieť niečo nové o sebe.

Ak cítite, že vám vaše meno alebo priezvisko odoberá životnú energiu, príďte na workshop. Spolu sa pozrieme, čo, alebo kto vás zaťažuje na vašej životnej ceste.

Alexandra Alexander