Láska, Bože, láska...

„Slobodní a silní môžeme byť až vtedy, keď si usporiadame svoj vzťah k členom svojej rodiny a ich osudom.“ Wilfried Nelles. Rodinné konštelácie sú plynulý proces, ktorý sa opakovane konfrontuje s realitou a vzhľadom k tomu sa mení.

Človek, ktorý chce pochopiť a do svojho života integrovať rodinné konštelácie sa nevyhne tomu, aby sa zveril tomu prúdu a prevzal za seba zodpovednosť. Wilfied Nelles vo svojej knižke Liebe Die Löst opisuje, ako sa v rámci rodinných konštelácii hľadá cesta, v ktorej môže láska bez prekážok prúdiť. Láska je veru pozoruhodná. Každý po nej túži, lebo je elixírom života, no niekedy však neprináša len šťastie a naplnenie. Láska nás robí slabými a bezbrannými a niekedy sa ľudia radšej navzájom pozabíjajú, namiesto toho, aby sa poddali tejto slabosti.

Láska je veru pozoruhodná.

Bert Hellinger poukazuje, že láske sa nedarí bez poriadku a je taktiež niekedy zdrojom nešťastia. Nazýva túto nešťastnú lásku slepou, pretože sa neriadi poriadkom a nehľadí na následky. Existuje láska veľká a malá. Láska, ktorá spútava. Láska, ktorá oslobodzuje. Malá láska, spútavajúca, miluje vlastný obraz sveta. Je to láska dieťaťa, ktoré chce mať svojich rodičov pre seba. Dieťa – to skutočné, ale aj v dospelosti - je schopné pre túto lásku obetovať svoje šťastie, dokonca i svoj život.

Miluje rodičov až tak, že je ochotné zobrať na seba i to najväčšie trápenie. Jeho láska nechce vnímať skutočnosť, ale chce ju prostredníctvom obete ovplyvniť. Má strach, že všetko, hlavne svojich rodičov, stratí, keď bude vidieť skutočnosť takú, aká je. A keď už iná možnosť nie je, tak ako záchranu použije popretie lásky. Deti sú viazané na svojich rodičov, súrodencov, starých rodičov a tak ďalej. Väzba je tým silnejšia, čím bližší je príbuzenský vzťah, alebo čím ťažší je osud, ktorý príslušník rodiny nesie, alebo niesol. Všetci členovia rodiny, ktorí mali zvláštny osud, majú v dušiach ostatných rodinných príslušníkov špeciálne miesto.

Aj keď o ňom nevedia. Mnohí pociťujú väzbu ako záťaž, ktorej sa chcú zbaviť, čo je úplne pochopiteľné. No niekedy v snahe „uchrániť sa“ pred väzbami, začneme rodinu zamietať alebo sa budeme snažiť byť úplne inými. Častým nedorozumením je, že Hellinger a rodinné konštelácie vyžadujú lásku k rodičom v morálnom slova zmysle. No láska existuje, je to danosť a v rámci konštelácie sa táto skutočnosť dostáva na svetlo, lebo riešenie je možné len na základe tejto skutočnosti. Riešenie ďaleko presahuje detskú lásku.

Veľká láska nesie skutočnosť takú, aká naozaj je. Tak ako dospelosť vychádza z detstva, tak vyrastá oslobodzujúca láska z tej spútavajúcej. Môžeme sa oslobodiť len vtedy, ak sme schopní toto puto vidieť. V rámci „oslobodenia“ nie sme slobodní v zmysle oddelenia od našej rodiny, alebo od toho, čo nás zväzovalo. Slobodný je ten, ktorý akceptuje svoje väzbu na rodinu a osud, ktorý ho zväzoval.

Hellinger takmer v každej svojej knihe pripomína, že skutočnosť sa musí brať taká, aká je. Skutočnosť nepotrebuje náš súhlas, nie je na nás odkázaná. My však na ňu áno. Táto krásna, hrozná, nepochopiteľná skutočnosť je zdrojom nášho života, a keď sme schopní ju prijať, dokážeme z nej čerpať nekonečnú energiu. Ak cítite, že svoj život nedokážete naplno prežívať, alebo cesta k naplnenej láske má príliš veľa prekážok, príďte na náš workshop. Spolu sa pozrieme na to, čo vám stojí v ceste prežitia nespútavajúcej lásky.

Alexandra Alexander