top of page
Vyhľadávanie

Trpíte otcovským komplexom?

Oci, si tam vonku?

Oci, neprídeš sa hrať?

Oci, je ti to jedno?

Nie je nič, čo by si chcel povedať?

Viem

Aj tebe bolo ublížené

Ale potrebujem ťa, potrebujem

Oci, ak si tam vonku

Oci, všetko, čo chcem povedať

Si tak ďaleko

Och, si tak ďaleko

To je v poriadku

To je v poriadku

Som v poriadku

Oci, si v poriadku?

Pozri sa, oci, máme rovnaké vlasy

A oci, mám narodeniny

Ale všetko, čo chcem povedať

Si tak ďaleko

Och, si tak ďaleko

To je v poriadku

To je v poriadku

Si tak ďaleko

Neprídeš a nezostaneš?

Prosím, zostaň

Ó, prosím, zostaň

Neprídeš a nezostaneš?

Jeden deň

Len jeden deň


Coldplay – Daddy


Pravdepodobne neexistuje nikto, kto by nepočul alebo nemal osobnú skúsenosť s „daddy’s issues“? O neprítomných otcoch alebo o komplikovaných vzťahoch otca a dieťaťa sa naspievalo veru veľa pesničiek. Táto pieseň od Coldpay je len jednou z mnohých. Ani Hollywood s touto témou nezaostal. Možno, po prečítaní tohto blogu, sa budete pozerať na tieto slávne filmy trochu inak. Hviezdne vojny, Ad Astra, Vymazaný chalan, Ploty, Zo života chlapca...


Realitu nepoznávame priamo, ale prostredníctvom významov, ktoré jej pripisujeme.
Aké pocity sa vo vás prebudia, keď si spomeniete na čas strávený so svojim otcom?

Podľa článku v "Otcovia a ich vplyv na blaho detí": Deti, ktoré majú od narodenia

emocionálne prítomného otca, s väčšou pravdepodobnosťou vyrastajú sebavedomé a

vekom sú schopné vytvárať stabilnejšie sociálne väzby. Početné štúdie zistili, že aktívny a

starostlivý štýl otcovstva je spojený s lepšími verbálnymi zručnosťami, intelektuálnym

fungovaním a akademickými úspechmi medzi dospievajúcimi.


No povedzme si pravdu, koľkí z nás mali takú možnosť? Vo svete, v ktorom som vyrastala

ja, mal otec úlohu živiteľa. Na všetko ostatné bola matka. Keď sa otec objavil konečne

doma, tak mu bolo dopriate odpočinku a na nejaké detinské activity ako hranie sa s

bábikami, alebo ísť do parku, na to bolo mama. Výnimkou bola nedeľná prechádzka Starým

Mestom a k tomu patriaca návšteva cukrárne. Som rada, že spoločnosť, v ktorej vyrastá náš

syn, vníma rolu otca úplne inak. Na ihrisku je rovnaký počet oteckov ako mamičiek a na

kurze plávania pre deti som dokonca vždy len jediná žena okrem inštruktorky. Náš syn dokonca vyhlásil, že so mnou rád varí, ale s Legom a pri hre na vojakov mi to veru nejde. To

mi odľahlo. Nemusím mať všetko.


Aké to bolo u vás? Aké pocity sa vo vás prebudia, keď si spomeniete na čas strávený so

svojim otcom? Sú rovnaké, ako keď myslíte na svoju matku?


Ak sa cítite nemilovaní alebo nechcení svojím otcom od útleho veku, môže to ovplyvniť to,

ako vidíte sami seba a čo očakávate, že vo vás ostatní ľudia uvidia. Keď nám na úrovni duše

chýba otec, chýba nám zvláštna energia, ktorá môže prísť len cez neho.


Bojujete vy alebo váš blízky so závislosťou? Keď pracujeme s niekoho otcom v rodinných

konšteláciách, často pozorujeme, že posudzovanie otca vedie k bojom so zneužívaním

návykových látok vrátane fajčenia alebo pitia. Ťažké závislosti, ako sú hazardné hry alebo

zneužívanie drog, sú často znakom toho, že človek nebol schopný prijať otcovskú lásku ako

dieťa. Alebo, ako raz povedal Bert Hellinger, "závislosti majú tvár otca" – alebo inými

slovami, závislosti ukazujú absenciu otca. Ak sa nedá nájsť podpora a stabilita u otca, hľadá

sa niekde inde: v drogách, alkohole, hazardných hrách, sexe, jedle alebo dokonca v negatívnych emóciách, ako je depresia.


Robíte kompromisy pri nastavovaní si svojich hraníc vo vzťahoch a je pre vás ťažké povedať

ľuďom NIE? Je ťažké začať niečo nové? Cítite sa uväznení v opakujúcich sa vzorcoch? Je

pre vás ťažké opustiť nefunkčný vzťah a radšej v ňom zostávate, lebo sa bojíte neznámeho?

To všetko sa prejavuje v rodinných konšteláciách, ak otec nebol prítomný fyzicky alebo

emocionálne, alebo matka nedovolila dieťaťu prístup k nemu tým, že ho odmietala alebo o

ňom hovorila negatívne. Máme tendenciu vidieť nášho otca očami našej matky a sme lojálni

k jej názoru na nášho otca.


Moje vlastné vzťahy v mladšom veku boli obrovským zlyhaním. Snažila som sa o dokonalosť

v každom svojom vzťahu. Vždy som sa snažila potešiť a uspokojiť toho druhého, aby som

bola milovaná. Keď som si uvedomila, že som dala všetko, ale stále som sa necítila

partnerom milovaná, tak sa moja láska zmenila na nenávisť a bolo po všetkom. Vyžadovalo

si to niekoľko boľavých vzťahov, aby som si uvedomila, že moje správanie ku partnerom je

veľmi podobné vzťahu s mojím otcom. To bol môj budíček a dôvod, prečo som sa z toho

snažila vymotať. Odpoveď som našla v rodinných konšteláciách. Stálo ma to veľa práce, ale

som tu. Spokojná vo vzťahu tak, ako som ešte nikdy nebola. Všetko má vzostupy a pády, ale

skutočný tŕň bol odstránený a ja som mala možnosť posunúť sa niekde, kde som ešte

predtým nebola.


Keď odmietame nášho otca, keď ho súdime, obviňujeme ho, vyčítame mu, že tam nebol,

keď bolo treba, že nebol schopný hovoriť o svojich emóciách alebo bol vždy zaneprázdnený

niečím iným a nie nami, reflektuje to aj na nás, akoby časť z nás nebola hodná lásky,

úspechu, alebo naplneniu v živote.


Sú však aj osudy, kde úlohou otca bolo priviesť dieťa do života a potom odísť (predčasná

smrť, znásilnenie vyústené do tehotenstva, darca spermií, matka zamlčala alebo klamala o

otcovstve). V týchto prípadoch vnútorný postoj matky výrazne ovplyvní dieťa a jeho vnímanie otca a mužskej energie. Napríklad, ak matka odmietne otca svojho dieťaťa,

chlapec nemusí podvedome chcieť vyrásť a stať sa mužom zo strachu, že by ho mohla

odmietnuť tiež. Deti sú veľmi citlivé na to, čo matka cíti vo vnútri, takže aj keď nehovorí

negatívne o otcovi dieťaťa, stačí ak voči nemu prechováva odpor, dieťa túto emóciu

prevezme a postaví sa na stranu matky. Dieťa je však tiež lojálne k otcovi a keď matka otca

odmietne, bude mať tendenciu prevziať vlastnosti, ktoré sa jej na ňom najviac nepáčili, aby

mu bolo verné tiež, nevedome.


Otvoriť srdce pre nášho otca, objať ho presne takého, akým je a uzdraviť rany, ktoré nám v

tom zabránili, je hlbokým vnútorným procesom, ktorým musí prejsť každý z nás. Pre

každého človeka je to iná výzva, iná rana, v iný čas, a každá cesta k nášmu otcovi je

jedinečná. Vydaním sa na touto cestou, otvoríme dvere mužskej energii v jej najčistejšej

podobe a integrujeme do nás jej vlastnosti, ktoré nám pomôžu vidieť a precítiť svet trošku

inak.


Alexandra Alexander


 
 
bottom of page